Poslanci potichu zmenili poplatky za motorové vozidlá

Poslanci 22. decembra 2022 potichu schválili nové pravidlá týkajúce sa poplatkov za prihlásenie a prepis motorových vozidiel (známe ako „registračná daň“ alebo „registračný poplatok“). Nové poplatky sa budú uplatňovať od 1. apríla 2023 a výrazne sa zvýšia pre staré vozidlá, zatiaľ čo výrazne klesnú pre nové vozidlá. Argumentom v prospech tejto zmeny je ekológia. Tým sa zásadne mení doterajšia koncepcia poplatkov, ktorá sa skôr podobala majetkovej dani za luxus, keďže zaťažovala najviac najnovšie a najvýkonnejšie autá. Odhliadnuc od obsahu, zmyslu a praktického dopadu tejto zmeny však vyvoláva otázky najmä spôsob, akým k tejto legislatívnej zmene došlo. Ten sa zdá, že porušuje legislatívne pravidlá.

Môže vôbec Národná rada SR prijať nejaký zákon „potichu“?

Bohužiaľ môže. Existuje viacero neduhov legislatívneho konania, ktoré odborná verejnosť dlhodobo kritizuje. Či už ide o skrátené legislatívne konanie, zakázané nepriame novely zákonov alebo kontroverzné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov známe ako „legislatívne prílepky“. V tomto prípade poslanci rokovali o úplne nesúvisiacom návrhu zákona o dani z osobitnej stavby z dielne poslancov Vetráka, Libu, Nemca a Szőllősa, ktorým sa zavádza daň 6,000 euro pre každý kilometer plynovodu (ďalej len „Zákon“). Návrh tohto Zákona bol do národnej rady predložený ešte v auguste (pred pádom vlády) a vtedy samozrejme žiadne poplatky týkajúce sa motorových vozidiel neupravoval, keďže to ani nie je jeho predmetom. Namiesto riadneho legislatívneho procesu (ktorý by trval mesiace) však poslanci radšej na decembrovom rokovaní o tomto Zákone predložili jeden „legislatívny prílepok“ a zrazu zákon o zdanení plynovodov mení aj registračné poplatky vozidiel. Veď prečo by sa začínal nový legislatívny proces, ak už iný začal a je takmer na konci?

Rozdiel oproti štandardnému legislatívnemu procesu je okrem iného aj v tom, že Zákon – vo vzťahu k poplatkom o motorových vozidlách – tým pádom nemá žiadnu dôvodovú správu, neprešiel rokovaniami vo výboroch a na webstránke parlamentu nie je automaticky zverejnená informácia o tom, ktorí poslanci zaňho hlasovali. Ak by ste teda ako adresáti tejto právnej normy hľadali túto legislatívnu zmenu na webstránke parlamentu a nevedeli by ste, že je schovaná pod zákonom o plynovodoch, zrejme by ste ju ani nikdy nenašli. Odhliadnuc od toho, že k tak podstatnej zmene došlo bez akejkoľvek verejnej a odbornej diskusie s adresátmi danej normy, samotný spôsob, akým sa nové pravidlá prijali jednoducho nie je férový a transparentný.

Je takýto postup v poriadku?

Rokovací poriadok Národnej rady SR samozrejme uznáva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, avšak podľa § 94 ods. 3 tieto musia súvisieť s pôvodným návrhom zákona:

„Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.“

Rovnaké pravidlá obsahuje aj § 6 ods. 2 a 3 zákona o tvorbe právnych predpisoch:

„(2) Jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov, len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca; každý právny predpis sa novelizuje osobitným článkom.

(3) Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona.“

Akým spôsobom súvisia poplatky týkajúce sa registrácie a prepisu motorových vozidiel so zdanením plynovodov? Žiadnym. Mimochodom, Zákon okrem toho novelizuje aj zákon o rozhlase a televízii Slovenska, kde upravuje nenárokovateľný príspevok, ktorý takisto žiadnym spôsobom nesúvisí so zdanením plynovodov. Takýto postup je samozrejme v rozpore s vyššie uvedenými legislatívnymi pravidlami, ktorí poslanci obišli.

Záver

Čisto subjektívne sa dá vcítiť do úlohy poslancov, keďže témou decembrovej schôdze bolo schválenie rozpočtu. Okrem rozpočtu poslanci hlasovali o spotrebných daniach, rôznych príspevkoch, zavádzaní nových daní a poplatkov a úpravy rozpočtových pravidiel verejnej správy. Avšak, legislatívne pravidlá nehovoria o téme schôdze ale o objektívnej obsahovej súvislosti medzi konkrétnym návrhom zákona a tým, čo ďalšie novelizuje. Medzi plynovodom, veteránmi a rozhlasom obsahový súvis neexistuje.

Mám preto za to, že by pani prezidentka nemala Zákon podpísať, pretože neboli pri jeho prijímaní dodržané legislatívne pravidlá. Ak chcú poslanci zásadne meniť spoločenské pravidlá, ktoré sa dotknú každého občana, musí k tomu prebehnúť riadny legislatívny proces a nie legislatívny prílepok schovaný za iným zákonom.

Prečo sú tieto nové pravidlá nezmyselné, likvidačné, diskriminačné a nemajú nič spoločné s environmentálnou ochranou sa pokúsim vysvetliť v ďalšom príspevku.

Jakub Berthoty

Dagital Legal, s.r.o.